Tunis – najväčšie mesto Tuniska

Tunis je hlavným a zároveň najväčším mestom Tuniska s viac ako 1 200 000 obyvateľmi. Názov mesta je odvodený od mena starovekej bohyne mesiaca Tanita, ktorá bola uctievaná starovekými Kartágincami. V samotnom centre mesta nájdete krásnu stredovekú Medinu, predmestie Tunisu potom tvorí oblasť antického Kartága a turistické strediská ako je Sidi Bou Said.

Tunis - Tunisko

Po prechode Morskou bránou (známou tiež ako Porte de France) sa ocitnete v modernej časti mesta (Ville Nouvelle), ktorej dominuje veľkolepá trieda Habib Bourguiba Avenue, ktorá býva často popisovaná ako tuniské Champs-Élysées, lemovaná koloniálnymi palácmi z čias francúzskej nadvlády nad Tuniskom.

História mesta Tunis

Väčšina turistov do Tunisu zamieri k ruinám starovekého Kartága. Toto pôvodne púnske a následne Rímske mesto bolo vďaka svojej strategickej polohe jedným z najdôležitejších miest na území severnej Afriky. Jeho úplný zánik v 7. storočia n.l. bol nasledovaný obsadením oblasti arabskými prisťahovalcami, ktorí v rovnakej dobe začali budovať tuniskú medinu. Vďaka svojej výhodnej polohe mesto zarábalo z obchodu s ostatnými stredomorskými prístavmi a tiež vzrastala jeho vojenská sila. v nasledujúcich storočiach bol Tunis svedkom mnohých bitiek medzi pôvodnými kmeňmi a arabskými panovníkmi o nadvládu nad Tuniskom až sa konečne v roku 1159 ujali vlády Almohadovia (berbersko – moslimská dynastia) a z Tunisu sa stalo hlavné mesto.

Za vlády tejto dynastie, teda v období 12. – 16. storočia sa Tunis stal jedným z najvýznamnejších a najbohatších miest islamského sveta s populáciou presahujúcou 100.000 obyvateľov. V roku 1534 získavajú kontrolu nad Tuniskom osmanskí Turci, ktorí mestu vládnu až do príchodu Francúzov v roku 1881. Tí sa zaslúžili o dramatický rozvoj Tunise. Mesto znateľne rozšírili, aby mohlo pojať nových obyvateľov prichádzajúcich z Francúzska a Talianska, vystavali nové bulváre a celé mestské štvrti. Tunisania vďaka francúzskym pánom spoznali výhody modernej doby ako je elektrina, zemný plyn, vodovody a verejnú dopravu. Toto všetko bolo z veľkej časti v Tunise vybudované iba za 30 rokov. Po získaní nezávislosti v roku 1956 upevnil Tunis svoju pozíciu ako hlavné mesto a začala postupná arabizácia miestneho obyvateľstva. Európania sa museli prispôsobiť novej vláde a zvykom alebo mesto opustiť. Vďaka tejto arabizácii obyvateľstva postupne vymizli konflikty medzi kultúrno rozdielnymi skupinami a Tunis je tak relatívne homogénne a bezpečné mesto.

Medina v Tunise

Medina v hlavnom meste Tunis bola v roku 1979 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dnes medina zaberá územie s rozlohou 270 hektárov a žije v nej viac ako 100.000 obyvateľov. Francúzskym kolonizátorom sa sprvu historické uličky zdali ako chaotické územie stavané bez akéhokoľvek plánu, avšak už prvé antropologické štúdie z roku 1930 ukázali, že medina bola postavená v súlade s kultúrno-sociálnymi zvyklosťami pôvodných obyvateľov a riadi sa pevne danými pravidlami.

Olivová mešita (mešita Zitouna)

Mešita Zitouna je najstaršou tuniskú mešitou postavenou v roku 731 nl aj keď tento dátum sa podľa rôznych zdrojov líši. Mešita má rozlohu 5000 m štvorcových a disponuje deviatimi vchodmi. Nádvorie lemuje 160 stĺpov privezených z pôvodného mesta Kartágo. Význam mešity podporilo aj založenie najstaršej univerzity islamského sveta v jej areáli. Okrem teológie, predovšetkým učenie Koránu sa tu vyučovala aj história, gramatika a medicína. Za stáročia svojej existencie univerzita zhromaždila množstvo kníh a vzácnych rukopisov a vytvorila tak jednu z najväčších severoafrických knižníc. Štvorhranný 43 metrov vysoký minaret bol pristavený až v roku 1894.

Architektonickou pamiatkou sú vlastne všetky domy v Medine, aj keď len málo z tých významných sú pôvodné stredoveké budovy. Prevažne sa jedná o “novostavby” z 17. – 19. storočia. Medina čelila dlhú dobu akýmkoľvek pokusom o výraznejší prestavbu a tiež ničivé útoky počas vojen sa jej vyhýbali. Najväčšou hrozbou sa stali sami tuniskí obyvatelia po vyhlásení nezávislosti, ktorí začali medinu rabovať a rozoberať. Toto urýchlilo pripísanie mediny na zoznam pamiatok UNESCO, ktoré zabránilo ďalšej deštrukcii tejto nesmierne cennej mestskej oblasti.

Múzeum Bardo

Národné múzeum Bardo nájdete na rovnomennom predmestí hlavného mesta Tunis. Múzeum skrýva jednu z najväčších zbierok v celom stredomorí, ktorá dokumentuje kultúru na území Tuniska v priebehu tisícročí. Záujemcovia tu nájdu jednu z najväčších zbierok rímskych mozaík, ktorých hlavným zdrojom sa stali predovšetkým vykopávky v Kartágu. Nezanedbateľná je aj zbierka Gréckeho umenia alebo ukážky keramiky pochádzajúce zo severnej Afriky a Malej Ázie (územie dnešného Turecka). Príkaz na založenie múzea Bardo bol vydaný 7. 11. 1882 a Bardo sa tak stalo prvou inštitúciou svojho druhu v severnej Afrike. Dvere múzea sa pre verejnosť otvorili 7. mája 1888. Zbierky sa v súčasnosti delia na tieto tematické okruhy: Pravek a raná história, Líbyjská – Púnske pamiatky, klasické rímske a grécke umenie, mince, Islamská história, Etnografia Tuniska a ako posledná podvodné vykopávky z oblasti Mahdia. Ponuka múzea je široká a v súčasnej dobe (2011) prebieha prístavba ďalších častí múzea, takže sa v najbližšej dobe môžeme tešiť na zbrusu nové expozície.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *