Tunis je hlavným a zároveň najväčším mestom Tuniska s viac ako 1 200 000 obyvateľmi. Názov mesta je odvodený od mena starovekej bohyne mesiaca Tanita, ktorá bola uctievaná starovekými Kartágincami. V samotnom centre mesta nájdete krásnu stredovekú Medinu, predmestie Tunisu potom tvorí oblasť antického Kartága a turistické strediská ako je Sidi Bou Said.
Po prechode Morskou bránou (známou tiež ako Porte de France) sa ocitnete v modernej časti mesta (Ville Nouvelle), ktorej dominuje veľkolepá trieda Habib Bourguiba Avenue, ktorá býva často popisovaná ako tuniské Champs-Élysées, lemovaná koloniálnymi palácmi z čias francúzskej nadvlády nad Tuniskom.
Väčšina turistov do Tunisu zamieri k ruinám starovekého Kartága. Toto pôvodne púnske a následne Rímske mesto bolo vďaka svojej strategickej polohe jedným z najdôležitejších miest na území severnej Afriky. Jeho úplný zánik v 7. storočia n.l. bol nasledovaný obsadením oblasti arabskými prisťahovalcami, ktorí v rovnakej dobe začali budovať tuniskú medinu. Vďaka svojej výhodnej polohe mesto zarábalo z obchodu s ostatnými stredomorskými prístavmi a tiež vzrastala jeho vojenská sila. v nasledujúcich storočiach bol Tunis svedkom mnohých bitiek medzi pôvodnými kmeňmi a arabskými panovníkmi o nadvládu nad Tuniskom až sa konečne v roku 1159 ujali vlády Almohadovia (berbersko – moslimská dynastia) a z Tunisu sa stalo hlavné mesto.
Za vlády tejto dynastie, teda v období 12. – 16. storočia sa Tunis stal jedným z najvýznamnejších a najbohatších miest islamského sveta s populáciou presahujúcou 100.000 obyvateľov. V roku 1534 získavajú kontrolu nad Tuniskom osmanskí Turci, ktorí mestu vládnu až do príchodu Francúzov v roku 1881. Tí sa zaslúžili o dramatický rozvoj Tunise. Mesto znateľne rozšírili, aby mohlo pojať nových obyvateľov prichádzajúcich z Francúzska a Talianska, vystavali nové bulváre a celé mestské štvrti. Tunisania vďaka francúzskym pánom spoznali výhody modernej doby ako je elektrina, zemný plyn, vodovody a verejnú dopravu. Toto všetko bolo z veľkej časti v Tunise vybudované iba za 30 rokov. Po získaní nezávislosti v roku 1956 upevnil Tunis svoju pozíciu ako hlavné mesto a začala postupná arabizácia miestneho obyvateľstva. Európania sa museli prispôsobiť novej vláde a zvykom alebo mesto opustiť. Vďaka tejto arabizácii obyvateľstva postupne vymizli konflikty medzi kultúrno rozdielnymi skupinami a Tunis je tak relatívne homogénne a bezpečné mesto.
Medina v hlavnom meste Tunis bola v roku 1979 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dnes medina zaberá územie s rozlohou 270 hektárov a žije v nej viac ako 100.000 obyvateľov. Francúzskym kolonizátorom sa sprvu historické uličky zdali ako chaotické územie stavané bez akéhokoľvek plánu, avšak už prvé antropologické štúdie z roku 1930 ukázali, že medina bola postavená v súlade s kultúrno-sociálnymi zvyklosťami pôvodných obyvateľov a riadi sa pevne danými pravidlami.
Mešita Zitouna je najstaršou tuniskú mešitou postavenou v roku 731 nl aj keď tento dátum sa podľa rôznych zdrojov líši. Mešita má rozlohu 5000 m štvorcových a disponuje deviatimi vchodmi. Nádvorie lemuje 160 stĺpov privezených z pôvodného mesta Kartágo. Význam mešity podporilo aj založenie najstaršej univerzity islamského sveta v jej areáli. Okrem teológie, predovšetkým učenie Koránu sa tu vyučovala aj história, gramatika a medicína. Za stáročia svojej existencie univerzita zhromaždila množstvo kníh a vzácnych rukopisov a vytvorila tak jednu z najväčších severoafrických knižníc. Štvorhranný 43 metrov vysoký minaret bol pristavený až v roku 1894.
Architektonickou pamiatkou sú vlastne všetky domy v Medine, aj keď len málo z tých významných sú pôvodné stredoveké budovy. Prevažne sa jedná o „novostavby“ z 17. – 19. storočia. Medina čelila dlhú dobu akýmkoľvek pokusom o výraznejší prestavbu a tiež ničivé útoky počas vojen sa jej vyhýbali. Najväčšou hrozbou sa stali sami tuniskí obyvatelia po vyhlásení nezávislosti, ktorí začali medinu rabovať a rozoberať. Toto urýchlilo pripísanie mediny na zoznam pamiatok UNESCO, ktoré zabránilo ďalšej deštrukcii tejto nesmierne cennej mestskej oblasti.
Národné múzeum Bardo nájdete na rovnomennom predmestí hlavného mesta Tunis. Múzeum skrýva jednu z najväčších zbierok v celom stredomorí, ktorá dokumentuje kultúru na území Tuniska v priebehu tisícročí. Záujemcovia tu nájdu jednu z najväčších zbierok rímskych mozaík, ktorých hlavným zdrojom sa stali predovšetkým vykopávky v Kartágu. Nezanedbateľná je aj zbierka Gréckeho umenia alebo ukážky keramiky pochádzajúce zo severnej Afriky a Malej Ázie (územie dnešného Turecka). Príkaz na založenie múzea Bardo bol vydaný 7. 11. 1882 a Bardo sa tak stalo prvou inštitúciou svojho druhu v severnej Afrike. Dvere múzea sa pre verejnosť otvorili 7. mája 1888. Zbierky sa v súčasnosti delia na tieto tematické okruhy: Pravek a raná história, Líbyjská – Púnske pamiatky, klasické rímske a grécke umenie, mince, Islamská história, Etnografia Tuniska a ako posledná podvodné vykopávky z oblasti Mahdia. Ponuka múzea je široká a v súčasnej dobe (2011) prebieha prístavba ďalších častí múzea, takže sa v najbližšej dobe môžeme tešiť na zbrusu nové expozície.
