Doprava v Turecku

Dopravné možnosti v Turecku sú výborné. Dostanete sa tam, kam potrebujete. Sieť moderných diaľkových autobusov dopĺňajú v mestách staršie autobusy MHD a menšie mikrobusy, ktorým sa hovorí dolmus (dolmus). Vo väčších mestách majú električky, ktoré niekedy nazývajú “metro“, ale majú metro aj naozajstné metro. Taxíky chytíte často a ľahko. Tam, kam verejná doprava nejazdí sa dá stopovať, Turci stopárov berú. Požičovne automobilov a motoriek nájdete hlavne vo väčších turistických centrách. Na väčšie vzdialenosti sa Turci normálne dopravujú lietadlami. Vlaky sú tiché a pohodlné. Cez Bospor v Isanbulu jazdia osobné trajekty za pár šupov. Pozdĺž pobrežia a do Grécka jazdia diaľkové trajekty, ktoré sú ale dosť drahé.

Doprava v Turecku

Diaľkové autobusy

Bežné diaľkové autobusy sú v Turecku na vyššej úrovni ako u nás, dá sa to možno porovnať s našimi medzinárodnými autobusmi. Jazdia cez deň, ale aj cez noc. Medzi Turkami je jazdenie cez noc (z východu napríklad do Ankary alebo do Istanbulu) pomerne obľúbené.  Neznámy muž podľa tureckého zvyku nesmie v autobuse sedieť vedľa neznámej ženy. Ak si v autobuse, vo vlaku alebo v dolmus sadnete vedľa pasažiera opačného pohlavia, spôsobíte tým spoločenský prehrešok.

V diaľkovom autobuse, aj keby ste išli napríklad len 20 km, dostanete občerstvenie. U horších spoločností je to aspoň pohárik vody (voda sa v sparných mesiacoch hodí), častejšie sa ale občerstvenie skladá z baleného zákusku (niečo ako náš biskupský chlebíček) a teplého nápoja – obvykle máte na výber medzi instantnou kávou a čajom. Sedačky kvôli tomu majú sklápacie stolčeky s otvorom na plastový téglik. V každom autobuse je okrem vodiča človek, ktorý sa stará len o pasažierov.

V autobuse za jazdy vysiela televízia, väčšinou správy prijímané cez satelit, niekedy reklamy a niekedy rodinné seriály. Pred jazdov zvyčajne ticho hrá turecká popová hudba.

Ceny lístkov sú približne rovnaké ako u nás. Jedinou vážnou výhradou, ktorú môžete mať proti tureckému systému diaľkových autobusov, je neexistencia cestovných poriadkov.

Taxíky

Taxíky síce majú nejakú zákonnú najvyššiu sadzbu za kilometer, ale odporúčam dohovoriť konečnú sumu pri nástupe do taxíku. Cestujúci, ktorý nepozná trasu sa požiadavkou tarifu podľa taxametra vystavuje riziku, že taxikár bude jazdiť trocha dokola, aby si zarobil viac. Taxíky napokon požadujú rozumnú sumu, napríklad z centra Antalye na letisko chceli 28 YTL, čo vychádza tak na 1€ za kilometer. Vo vnútrozemí sú taxíky lacnejšie, skoro o polovicu. V noci sú ceny taxíkov vyššie. Taxikári vedia dobre anglicky alebo nemecky.

Lietadlá

Turecko je veľká krajina, takže Turci považujú za normálne lietať po svojej vlasti. Dovoliť si to môže samozrejme len stredná trieda a skôr obyvatelia západnej časti Turecka, ale lietajú naozaj veľa a bežne. Väčšinu vnútroštátnych letov zaisťujú štátne Turecké aerolínie (Turkish Airlines, turecky Türk Hava Yollari, teda Thy), na niekoľkých linkách pôsobia aj súkromní dopravcovia, napríklad Anadolu Jet. Nie je problém nájsť každodenné spoje z lokálnych letísk do Ankary a Istanbulu, inam to ale z menších letísk veľmi nelieta.

Vlaky

Diaľkové vlaky sú rýchle, príjemné a relatívne lacné. Osobné vlaky ako kde, niektoré sú vraj horšie ako tie u nás.

Lode

Na pobreží Egejského a Marmanského mora a hlavne v Istanbule sa veľa jazdí po vode. Rýchločlny sú niečo ako autobusy, trajekty sú pomalšie veľké lode. Niektoré trajekty vozia automobily, napríklad cez zálivy Marmanského more alebo cez Dardanely. Väčšie lode jazdia na Grécke ostrovy, ale sú dosť drahé, pretože operujú na monopolnom trhu a pretože sa v prístave robia veľmi prísne hraničné prehliadky.

Auto

Všade, kde sú turisti, sú i požičovne áut. Náhodne zisťované ceny sú pomerne vysoké, čo prevádzkovatelia požičovní vykladajú ako nutnosť, pretože majú drahé autá a hlavne drahé poistenie. Za denné požičanie podpriemerného auta chcú okolo 35 euro denne, čo je viac než kdekoľvek v Stredomorí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *