Turci sú ľudia neuveriteľne zvedaví, pohostinní a priateľskí – niekedy až veľmi. Najmä muži veľmi radi trávia čas rozprávaním s cudzincami – ak teda zvládnete odpovedať na nekončiaci príval otázok týkajúcich sa krajiny odkiaľ pochádzate, môžete sa potom pýtať zase Vy. Turci sú na svoju krajinu patrične hrdí a ak zistia, že Vás Turecko naozaj zaujíma, kľudne Vás pozvú na čaj k sebe domov. V takom prípade sa nebojte opýtať ani na tienisté stránky života v tejto krajine – žiaden Turek Vám totiž nebude “mazať med okolo pusy” a Vy sa tak dozviete veci, o ktorých sa snáď v žiadnom cestovnom sprievodcovi nedočítate.
Turci sú tiež zdatní obchodníci – Vy však dohadujte, dohadujte a dohadujte, pretože bez toho by žiadneho obchodníka predaj ani nebavil. Niekoho možno nepoteším, ale slovo “bakšiš” sa tu, rovnako ako v Egypte, skloňuje vo všetkých možných pádoch. Správanie Turkov samozrejme súvisí s islamom, ktorý vyznáva 99% všetkých obyvateľov.
Oblečenie v Turecku
Turci sa obliekajú veľmi európsky. V podstate európskejšie ako Slováci. Bežný Turek ma oblečené dlhé nohavice a košeľu s dlhým rukávom, cez to sako a veľmi často aj kravatu. Neobliekajú sa tak dobre kvôli tomu, že by práve niekam šli, ale je to proste normálne. Iba ľudia pracujúci v určitých profesiách (automechanik, pekár, pastier) majú oblečenie iné, horšie a jednoduchšie. Ženy sa obliekajú väčšinou do šiat, zriedka odhaľujú nejakú časť tela okrem tváre. Iba v Istanbule a moderných letoviskách je to inak, tam sa ženy obliekajú už dosť odvážne. Zďaleka nie všetky ženy nosia na hlave šatky, sú skôr v menšine (asi 10 až 20 percent žien má šatku).
Školáci nosia školské uniformy. Máte pocit, že neexistuje žiadna centrálne predpísaná forma školskej uniformy, je ale evidentné, že deti z jednej školy majú rovnakú uniformu. Zvyčajne je to košeľa, nohavice, kravata a sveter u chlapcov a košele, sukne a podkolienky u báb.
Ak zvažujete, čo si vziať na seba do Turecka, premýšľajte normálne. Turci sú na turistov zvyknutí a aj keď je slušnejšie mať košeľu s dlhým rukávom, nikoho už nepohoršíte krátkym rukávom alebo krátkymi nohavicami. Hovorí sa, že v Turecku je výhodné nakupovať dôstojnejšie oblečenie (obleky, kravaty), pretože sa tam veľmi nosí a ľudia sú tu chudobnejší (a tak obchodníci nemôžu predávať draho).
Vlajky a sviatky
Turci oslavujú štátne sviatky oveľa vážnejšie ako my. Pred štátnymi sviatkami sa na budovách a stožiaroch mohutne vešajú turecké vlajky, často sú to vlajky obrích rozmerov. Samozrejme tiež podobizne Atatürka. Turecká vlajka je červená s bielym polmesiacom a hviezdou. Je veľmi podobná niektorým vlajkám ďalších islamských krajín (napríklad tuniskej vlajke).
Sviatky, kedy sa nepracuje:
- Pretože je Turecko sekulárny a európsky štát, nový rok sa oslavuje normálne 1. januára. Názov sviatku je Yilbaşi (čítaj jilbaši).
- 23. apríla je deň detí, ktorý sa oficiálne volá Deň nezávislosti. Pre deti sa v uliciach robí veľa atrakcií, deti sú vo sviatočnom, je to pekné. Berú to vážne. Sviatok sa volá Ulusal Egemenlik vo Çocuk Bayrami.
- 19. máj je zároveň deň športu a mládeže a zároveň spomienkou na Mustafu Kemala Atatürka (má narodeniny). Všimnite si, ako Turci spájajú príjemné s “užitočným”. (Gençlik vo Spor Günü.)
- 30. augusta sa oslavuje Deň víťazstva, pričom ide o deň víťazstva nad Rieky asi v roku 1923. (Zafer Bayrami.)
- 29. októbra je Deň republiky. Pripomína vyhlásenie republiky Atatürk v roku 1923. (Cumhuriyet Bayrami.)
- Pohyblivé islamské sviatky sú sviatok cukru (sekier Bayrami, väčšinou december) a sviatok obetovania (Kurban Bayrami, január)
Ďalšie sviatky sú pracovné, aspoň myslím. Armádne sviatky: deň námorníctva je 1. jún, deň armády je 26. august. Výročie Attaturkovej smrti sa spomína 10. novembra, kedy sa po celej krajine v 9.05 drží minúta ticha.
Hlavný sviatok je pôstny mesiac Ramadán, ktorý je na konci jesene. Za svetla sa jednoducho nesmie jesť, je sa až večer. Cestovateľ si vraj ale počas Ramadánu nemusí vôbec nič všimnúť, pretože Ramadán málokto dodržiava úplne striktne a reštaurácie fungujú. Ramadán sa končí sviatkom cukru, keď je voľno, rozdávajú sa cukríky a schádzajú sa rodiny. V januári je slávnosť obetovania, čo je podobná vec ako naše vianočné pojedanie kaprov, akurát Turci si doma miesto kaprov zabíjajú ovce. Všedné dni a víkendy ako v Európe. Turecko je európska krajina. Normálne majú víkend, takže voľno v sobotu a v nedeľu. A rovnako ako u nás aj v Turecku sú reštaurácie a supermarkety otvorené každý deň.
Časové pásmo Turecka
Čas majú v Turecku posunutý o hodinu dopredu. Keď je u nás 8 hodín, v Turecku už je 9. Dá sa to pamätať podľa toho, že slniečko je v Turecku prv. V rovnakom časovom pásme leží aj Grécko a Bulharsko. Turecko zavádza letný čas v rovnakom období ako je to bežné v Európskej únii.
Cenzúra v Turecku
V Turecku je cenzurovaný internet. V Turecku (presnejšie cez turecké DNS alebo proxy servery) sa nedostanete napríklad na server youtube.com. V knihe Ako myslí Lary Page a Sergej Brin som k tomu našiel túto informáciu:
“… Tureckí úradníci nedávno žiadali Google, aby po celom svete blokoval videá porušujúce turecké zákony tým, že urážajú zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka. Google najprv na turecké sťažnosti reagoval tým, že urážlivé videá zablokoval iba v Turecku. V júni 2008 však Tureckí predstavitelia požadovali, aby Google dotknuté videá blokoval po celom svete a tak práva a cítenie Turkov žijúcich v zahraničí. Google na to odmietol pristúpiť a tak turecká cenzúra zablokovala v rámci Turecka prístup na Youtube. “
Majiteľom serveru Youtube je firma Google. Okrem serveru Youtube je v Turecku blokovaných aj niekoľko menších webov.