Keby mohla krajina hovoriť, rozprávala by príbehy plné dobývania, intríg, odvahy a slávy … Presne taká totiž turecká história je. Turecko bolo osídlené už pred 11-ti tisíc rokmi a počas tejto dlhej doby tu našlo domov hneď niekoľko civilizácií. Bojovní Chetiti, Gréci, ktorí vystavali legendárnu Tróju, aj Rimania – práve tieto národy písali tureckú históriu. Po rozpade rímskeho impéria pripadlo Turecko bohatej Byzantskej ríši, vďaka ktorej sa stalo kresťanským centrom svetového diania.
Islam sa do Turecka dostal spolu so seldžuckými Turkami v 11. storočia. V rovnakej dobe však do krajiny vpadli Osmania, ktorí tu vládli až do roku 1923. Vytvorili v Turecku jednu z najväčších ríš, aké svet kedy poznal. Po jej zániku vznikla Turecká republika. Historicky prvým prezidentom sa stal Mustafa Kemal Atatürk, ktorý v krajine uskutočnil značné reformy – len vďaka nemu majú deti povinnú školskú dochádzku, Turci používajú latinku a ženy majú skoro rovnaké práva ako muži. Nie je teda divu, že sa “Otec Turkov” sa počas svojej vlády tešil veľkej obľube a ani po jeho smrti na neho národ nezabudol.
Po 2. svetovej vojne sa Turecku podarilo narozdiel od tej prvej svetovej vojny udržať neutralitu, krajina vstúpila do NATO. V súčasnej dobe sa Turecko usiluje o vstup do Európskej únie, čomu však bránia nielen neustále spory s Gréckom o cyperské územia, ale aj neschopnosť vyrovnať sa s vlastnou krvavou minulosťou – turecká vláda totiž stále odmieta pripustiť podiel na genocíde Arménov, problémy s náboženskou neznášanlivosťou a nacionalizmom namiereným proti Kurdom. Skrátka, ani v tejto prekrásnej krajine nie je všetko ružové.