Chorvátsko sa rozprestiera od východných svahov Álp na severozápade až po Panónsku nížinu na východe. V jeho strednej časti sa rozkladá Dinárske pohorie s najvyšším vrcholom Chorvátska Dinara 1831 metrov. Na juhu je oblievané vodami Jadranského mora. Svojou rozlohou patrí Chorvátsko medzi stredne veľké európske krajiny, ako sú Dánsko, Írsko Alebo Švajčiarsko. Hraničí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou Hercegovinou, Čiernou Horou, pri morskej hranici s Talianskom, Slovinskom a Čiernou Horou.
Pozornosť návštevníkov je pochopiteľne upriamená na jeho pobrežia, ktorých línia sa pozdĺž severovýchodného Jadranu tiahne v dĺžke 5790 km. Pričom súsť Jadranu tvorí približne 1200 ostrovov a ostrovčekov. Pobrežie je veľmi členité, prevládajú kamienkové pláže. Najväčším ostrovom je ostrov Krk ležiaci v Kvarnerskom zálive, najväčším polostrovom je Istrijský polostrov na severozápade krajiny.
Oficiálny názov Chorvátska
Chorvátska republika (Republika Hrvatska)
Štátne zriadenie a štátne symboly
Chorvátska republika je moderný demokratický štát s ústavou z roku 1990. Štátnu vlajku tvoria tri pruhy vodorovne : červený, biely modrý, uprostred vlajky je umiestnený historický chorvátsky znak, ktorý má 25 striedajúcich sa červených a bielych polí, s tým, že prvý vľavo hore je červený. Bol prvýkrát predstavený Habsburgovcami v rokoch 1508 – 1512. Verí sa, že na znak je ale starší, než z obdobia Habsburgovcov.
Národnou hymnou je Chorvátska hymna (Krásna naše vlasti). Text Zložil básnik Antun Mihanović báseň bola prvýkrát uverejnená v roku 1835 v časopise Danica pod názvom Hrvatska Domovina. V roku 1846 Josip Runjanin zložil hudbu. Pieseň bola prvýkrát hrana v roku 1891 Chorvátska naša ako neoficiálna hymna. Túto pieseň funkcií plnila až do 29.2. 1972, kedy ju prvýkrát dodatok k chorvátskej ústave určil ako oficiálnu národnú hymnu.
Populácia
V Chorvátsku žije na rozlohe 56 538km² necelých 5 miliónov obyvateľov, z toho je takmer 78% populácie Chorvátov. Veľký počet Chorvátov žije mimo svoju krajinu, Dôvodom je veľká migrácia už od 19. storočia. Hustota obyvateľstva sa udáva 85 obyvateľov/km², ale isté je, že medzi jednotlivými regiónmi sú veľké rozdiely. Viac ako polovica obyvateľstva žije v mestách. Čo sa týka náboženstva, tak Chorváti sú prevažne rímsko – katolíckeho vyznania (77%). Žijú tam však aj aj náboženské menšiny, ktoré vyznávajú islam a pravoslávne náboženstvo.
Hlavné mesto Chorvátska
Hlavné mestom a zároveň najväčším mestom celého Chorvátska je Záhreb. Mesto má približne milión obyvateľov a nachádza pod vrchom Medvedica. Je kultúrnym, ekonomickým politickým centrom krajiny. Taktiež je dôležitým dopravným uzlom medzi Jadranským morom strednou Európou.
Jazyk
Oficiálnym jazykom je chorváčtina, ktorá patrí medzi juhoslovanské jazyky. V podstate ide o iný názov v Chorvátsku používajú srbochorvátčinu, ktorá bola úradným jazykom v Juhoslávii od roku 1992. Má Niekoľko nárečí, ktoré sa dajú deliť do skupín podľa typu územia (hory, prímorie, ostrovy). Chorvátsky jazyk je úradným jazykom aj v Bosne a Hercegovine.
Sviatky voľné dni v Chorvátsku
- 1.január – Nový rok
- Veľkonočná nedeľa a pondelok (pohyblivé)
- 1.máj – Sviatok práce
- Božie telo (pohyblivý)
- 30.máj – Deň Chorvátskeho snemu (pracovný deň)
- 22.jún – Deň Boje proti fašizmu
- 25.jún – Deň štátnosti republiky Chorvátsko
- 5.august – Deň víťazstva – vďakyvzdanie vlasti
- 15.august – Nanebovzatie Panny Márie
- 8.október – Deň nezávislosti (pracovný deň)
- 1.november – Všetkých svätých – Pamiatka zosnulých
- 24. 26.december – vianočné sviatky