Ak by sme mali Talianske Alpy nejakým spôsobom rozdeliť, potom by sa členili na dve časti. Do Talianskej časti celého Alpského pohoria patrí v podstate celá ich južnej polovica, na ktorej sa tiež nachádzajú najvyššie alpské velikány. Do východotalianskej časti Álp by sme napríklad priradili Julské Alpy s najvyššou horou Jôf di Montasio, ktorá meria 2 753 metrov a Brent s hlavným, 3 173 metrov vysokým, vrcholom Cima Tossa. Do západnej časti patria napríklad Walliské Alpy s velikánom Dufourspitze, ktorý je vysoký 4 634 metrov. Medzi inými môžeme nájsť aj Grajské Alpy s vrcholom Gran Paradiso – 4 061 metrov.
Najvyšším miestom, ktoré by sme v talianskych Alpách našli, je Courmayeur s výškou 4 748 výškových metrov. Čo sa týka geologického zloženia Talianskych Álp, tak musíme povedať, že vo východnej časti Talianska nájdeme Južné vápencové Alpy a na západe sú to Centrálne kryštalické Alpy. Západná časť pohoria je charakteristická hrubšou vrstvou ľadu a naopak východná je zložená z dolomitu a vápenca.
Fauna a flóra
V rámci fauny a flóry môžeme v Talianskych Alpách nájsť dva vegetačné druhy. Sú nimi stredomorský typ a stredoeurópsky typ. Na juhu Álp veľmi dobre rastú olivovníky a jedlé gaštany. V stredných polohách sa týčia borovice, smreky a vo veľkých nadmorských výškach sa darí len machom, lišajníkom a niektorým bylinám, ktoré sú uspôsobené k rastu v týchto oblastiach. Nad 3000 metrov nenájdeme nič okrem snehu a ľadu. V okolí jazera Lago di Garda a iných stredomorských podnebiach sa pýšiacich oblastiach uvidíte citrónovníky, palmy, agávy alebo opuncie. Zo zástupcov fauny je nutné spomenúť kamzíka, orla kráľovského a alebo orlosupa bradatého.
Obľúbené turistické strediská
Talianske Alpy ponúkajú vynikajúce možnosti lyžovania v Alpách, čo sa jazdy na lyžiach alebo na snowboarde týka. Miestne trate sú veľmi dobre pripravené, chvália sa dostatkom snehu a turisti nimi rozhodne nepohrdajú. Veľkú výhodu vidia lyžiari najmä v skutočnosti, že ceny sa tu pohybujú v lacnejších reláciách, ako je to napríklad v Rakúsku či Švajčiarsku.
Keby sme mali nalákať na niektoré najkvalitnejšie strediská, začali by sme Bormiom. Toto vychýrené a svetoznáme stredisko disponuje 35 kilometrami zjazdových tratí a nachádza sa v nadmorskej výške 1 225 – 3 012 metrov nad morom. Jednodňový skipass vyjde dospelého približne na 34 euro. Inak sa tu lyžuje od decembra až do jari. Ak sa neskôr vyskytnú horšie snehové podmienky, sú miestni schopní drvivú väčšinu plochy zjazdoviek pokryť technickým snehom. MS v alpskom lyžovaní, ktoré sa tu konalo roku 2005, prispelo aj k veľkej revitalizácii centra, čo dokladujú tri veľmi rýchle vyhrievané štvorsedačkové lanovky na severnom svahu Cima Bianco, ktorého nadmorská výška je úctyhodných 3 025 m. Ďalším veľmi navštevovaným strediskom je Tonale. To disponuje celkovým počtom 100 kilometrov zjazdoviek, z ktorých sú technici schopní pokryť 95 kilometrov v prípade nedostatku snehu. Rozpätie nadmorskej výšky strediska je od 1 155 do 3 016 metrov. Skipass na jeden deň vás bude stáť približne 34 euro. Lákavá je v Tonale hlavne dĺžka zjazdoviek, čo je zapríčinené tiež krásnou šesť kilometrovou kabínkovou lanovkou.
Veľmi zaujímavým strediskom je Livigno. Toto zimné centrum sa nachádza pri hraniciach so Švajčiarskom a vyznačuje sa celkovou dĺžkou 115 kilometrov zjazdoviek. Za jednodňový skipas zaplatia dospelý okolo 36 eur. Lyžovať a snowboardovať môžete v Livigne na krásne širokých svahoch, čo vyhovuje hlavne priaznivcom carvingu. Krásnym strediskom je tiež Folgarida – Marilleva, kde si prídu na svoje najmä snowboardisti, pretože sa tu nachádza nie len tak hocijaká U-rampa. Jazdili sa na nej totiž majstrovstvá sveta v tomto modernom športe. Bolo tomu tak konkrétne v roku 1999. Navštíviť tiež môžete miestny snowpark, ktorý je veľmi dobre vybavený, či už sa jedná o prekážky rôznych druhov, ako sú debny, raily a podobne.