Tá najzaujímavejšia história začína okolo roku 1877, kedy sa Bulhari oslobodili spod nadvlády Turkov. Bulhari v histórii veľakrát svoj štát nemali a mohli pokojne dopadnúť ako Kurdi či Arméni – buď bez vlastného štátu alebo s oveľa menším územím, ako historicky obývali. Historické okolnosti konca 19. storočia im nakoniec želali. Vtedy pár balkánskych vojen vyhrali, ale potom prehrali obe svetové vojny.
Svetové vojny v 20. storočí
V prvej svetovej vojne sa Bulharsko kvôli svojmu nepriateľstvu so Srbskom nechcelo pripojiť na stranu Dohody. Nakoniec sa (zdanlivo takticky výhodne) pridalo k centrálnym mocnostiam, ale dosť na to doplatilo, pretože Dohoda otvorila proti Bulharsku balkánskou frontu. Bulharsko teda prvú svetovú prehralo a prišlo o prístup k Egejskému moru. Bulhari tiež bojovali s Rumunskom a prišli o južnú Dobružu (dnešný Balčik a okolie).
Medzi vojnami mali v Bulharsku nejaké problémy s komunistami a fašistami, čo bolo tou dobou normálne skoro všade v Európe.
V druhej svetovej vojne sa Bulhari opäť postavili na zlú stranu, keď boli spojencom Nemecka. Našťastie pre seba nezaútočili na Sovietsky zväz (kvôli svojim historickým dobrým väzbám s Ruskom), takže víťazní Sovieti ich síce koncom vojny dobyli, ale nebol to taký krvák ako napríklad v Rumunsku alebo v Maďarsku. V podstate bolo Bulharsko na konci vojny Sovietskym zväzom ľahko okupované. Bulharsko vtedy dokonca na Rumunsku získalo späť spornú južnú Dobružu. Odvtedy až doteraz sa už nikdy bulharske hranice nemenili.
Po vojne Sovieti v Bulharsku zariadili vládu komunistov, ktorá sa rovnako ako u nás udržala do jesenných dní roku 1989. Za vlády komunistov vedených Todora Živkova nemali v Bulharsku žiadne pokusy o obrodný proces, ako to poznáme z Maďarska, Československa (1968) alebo z Poľska. Obzvlášť zlé to za komunistov mali príslušníci nebulharských menšín – Turci, Pomaci alebo Cigáni. V školách sa učilo len bulharsky, zatvárali sa mešity atď. V lete 1989 ešte pred pádom režimu veľa bulharských Turkov náhle emigrovalo do Turecka, tak príšerné mali v Bulharsku podmienky.
Moderné Bulharsko
Bulhari sú z politiky veľa otrávení. Pred pár rokmi sa situácia trochu zmenila, keď v roku 2001 do volieb medzi absolútne nedôveryhodných politikov prišiel s kandidatúrou bývalý cár Simeon. Voľby vyhral, jeho strana zostavila vládu, ale zo stavom krajiny nič moc neurobila. Ďalšie voľby cár zase prehral.
Od januára 2007 je Bulharsko v Európskej únii. Bulhari sú z toho rozčarovaní, pretože čakali zázrak, ktorý neprišiel. Namiesto toho sa len do krajiny nahrnul viac západných investorov, čo povzbudilo rast cien. Na pozitívne efekty tohto prílevu kapitálu si Bulhari ešte pár rokov budú musieť počkať. Ich ekonomika je dosť slabá a tak silno podkapitalizovaná, že to pár lokálnych injekcií (hlavne na pobreží) asi nezachráni.