Západné Bulharsko je zložené z troch častí, z ktorých každá disponuje úplne iným charakterom. Severozápad Bulharska je málo osídlený, a vďaka nedostatočne kvalitnej infraštruktúre a celkovej nepripravenosti regiónu na nápor turistov je tento kraj ešte turisticky neobjavený. Okrem toho je aj ekonomicky málo rozvinutý. Naproti tomu juhozápad Bulharska je turisticky pomerne dobre dostupnou oblasťou charakteristickou pôvodným nepoškodeným razom miestnej krajiny. Je to oblasť, v ktorej sa majú návštevníci možnosť zoznámiť s pravou tvárou Bulharska.
Úchvatná príroda horských masívov pohoria Rila a Pirin, pestrá fauna a flóra, množstvo jazier, riek a minerálnych prameňov, pretekajúce medzi malebnými horskými dedinkami a starodávnymi kláštormi nenechajú nikoho chladným. Pohorie Pirin a jeho divoká príroda sú národným parkom, a sú zapísané na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Dominantu celej oblasti však tvorí hlavné mesto Sofia, ktoré je turistami hojne navštevované. Bulharské veľkomesto je obklopené horami a neďaleké pohorie Vitoša je najčastejším cieľom výletov pre tamojších obyvateľov alebo návštevníkov Sofie. Významným mestom bola Sofia už hlboko v minulosti, pretože leží na dôležitej spojnici strategických trás, ktoré spájajú celý Balkánsky polostrov. Križujú sa tu totiž trasy vedúce z Viedne do Istanbulu, ďalej trasy spájajúce Čierne a Jadranské more a Dunaj s Egejským morom. To tiež prispelo k tomu, že bola táto oblasť veľmi skoro osídlená. Hlavným mestom sa ale stala Sofia až po odchode osmanskej ríše v roku 1878, kedy sa Bulharsko po viac než päťsto rokoch vymanilo z osmanskej nadvlády. Od tej doby Sofia stále prekvitá a od pravdy nie je ďaleko ani porekadlo, ktoré si vďaka svojmu rýchlemu rozmachu získala: “Sofia stále rastie a nikdy nezostarne”.